Rozdeľuje viacjazyčnosť Európu?

SONY DSC

Viacjazyčnosť či multilingvalizmus odjakživa delí etniká. Vo väčšine prípadov vznikli medzi územnými celkami priateľstvá, avšak mnohokrát malé nedorozumenia dali dôvod na vznik vojnových konfliktov.

Porozumenie je základom spolunažívania. Bez znalosti jazyka sa tolerancia nachádza v úzko obmedzenom diapazóne možností a ako taká je ľahko zraniteľná.

Výsledky aktivít členov etnika na vlastnom území dokázali vniesť do porozumenia rozmer nadradenosti nad susedným etnikom a tak aj prostredníctvom vlastného jazyka presadzovať svoju kultúru.

V súčasnosti je takáto definícia vzniku a udržiavania nadvlády kultúry etnikom stále aktuálna. Situácia menšieho etnika pri presadzovaní vlastnej kultúry je veľmi senzibilná popri tom, že náklady pri diseminácii kultúry sú pri príprave aktivít rovnaké. O to citlivejšie možno vnímať aktivity malých štátov vzniknutých na báze etnických zoskupení, v snahe získať postavenie medzi kooperujúcimi štátmi a nepodľahnúť tlaku.

Prvým obmedzujúcim faktorom je činnosť. Pri kultúrnej nečinnosti sa dostáva pod kožu aktivita štátu presadzujúca sa činorodou kultúrou a neaktívny štát robí obmedzenia, aby sa vyhol vytváranému tlaku.

Späť k jazykom. Pokiaľ malý štát so svojím jazykom nedokáže vytvoriť o sebe povedomie vysokej kultúry (čo je stále ťažšie) preniká na jeho územie iná kultúra aj v podobe jej jazyka. V snahe zabrániť tomuto, istým spôsobom prirodzenému vývinu, vznikajú umelé obmedzenia (Rusko – vyhlásenie zákazu používaní cudzích výrazov …), alebo sa vytvárajú inštitúcie na to aby svojimi aktivitami zabraňovali prenikanie vplyvu cudzieho jazyka.

Vyučovanie jazyka na školách nedosahuje u nás ani ústavou nastavený status: vyučovať v jazykoch všetkých národnostných menšín žijúcich na našom území. Pri súčasnom rýchlom vývoji technológií a ich vplyvu na životné hodnoty je stále viac problematickejšia požiadavka udržať krok napr. pri tvorbe učebníc (je až nemožné zabezpečiť výrobu, s ohľadom na prirodzený vývoj v oblasti vedy a techniky, dostatočne rýchlo pre majoritné etnikum) nielen z pohľadu obsahu, ale aj z pohľadu ekonómie.

Veľkou výhodou pre inak neriešiteľnú situáciu je skutočnosť existencie výpočtovej techniky. Nastal teda čas využívania počítačov a internetu. Riešením je spustiť sofistikovaný mechanizmus na niekoľkých úrovniach. Mechanizmus ktorý bude sanovať umelé dotovanie záujmu o jazyk či jazyky u občana či žiaka. Výhoda tohto riešenia bude zvlášť citeľná v štátoch s menším etnikom, resp. v štátoch s viacerými etnikami.

Dosiahnutím výsledkov v multilingválnej rovine sa dosiahne u domáceho etnika záujem komunikovať s vybraným etnikom na úrovni občana. Práve táto podpora vo vývoji komunikácie podporí kultúru, zvýši mieru porozumenia a spolupráce v Európe.

Copyright © 2014 Rudolf Hozák – Book & Book

jazyky môžu spájať národy